PONORENÍ VTELESNENÍ ~ somatické ústranie v prírode

Predstav si, že si teraz v lese.

Počuješ vtáčí spev, bzukot hmyzu a dotyky stromov? Cítiš vôňu zeme, rozkladu a života? Čo to s Tebou robí? Mení sa Tvoj dych, napätie v tele?

Je to ako kúpeľ. Lesný kúpeľ. Vojdeš doň a začneš spomaľovať. Stišuješ sa a dosadáš do seba. Prestávaš robiť a začínaš byť. Teraz. Teraz. Aj Teraz.

Byť v prírode je liečivé. Môcť sa o ňu oprieť, pozorovať, nechať ju na seba vplývať a dovoliť jej upokojovať náš nervový systém.

Sme súčasťou prírody a ona nás. V hĺbke bytia zdieľame rovnaké poznanie, citlivosť, vnímavosť, prirodzenosť. V zásade by sme nepotrebovali nič iné, iba s ňou (vonku aj v nás) ostať v kontakte. Niekedy sa nám to však nedarí a dokonca sa nám nedarí byť ani sami so sebou. Odchádzame od seba, od svojho prežívania, od svojej intuície, od múdrosti, ktorú každý z nás nesie zapísanú v tele. Odrezávame…